Produkty z mastenca, požiadavky
Tak ako pre všetko, aj pre mastenec existujú a platia normy
- DIN 55924 resp. DIN 55629
- ASTM D 605 – 82 v 1984
- Anual Book of ASTM Section/6 Paints
Uvádzané normy pre mastenec síce existujú avšak samotný produkt sa predáva prevažne podľa techniky a oblasti použitia (t. z. na základe laboratórnych skúšok producenta alebo dodávateľa mastenca) a tak oblasť použitia určuje samotnú špecifikáciu mastencových produktov. Požiadavky na mastencové produkty môžu byť v rôznych krajinách odlišné (technologické skoky).
Nasledovná
tabuľka znázorňuje stechiometrické hodnoty jednotlivých minerálov. Obsah
minerálov je možné vypočítať z chemických analýz.
| |
Mastenec | Chlorit | Pyrofylit |
| MgO | 32 | 31 | - |
| CaO | - | - | - |
| SiO2 | 63 | 35 | 67 |
| Al2O3 | - | 20 | 28 |
| Fe2O3 | - | 2 | - |
| Strata žíhaním | 5 | 12 | 5 |
| ∑ % | 100 | 100 | 100 |
Stechiometrické hodnoty
Medzi dôležité požiadavky na konečné produkty mastenca patria:
- chemické zloženie
- mineralogické zloženie
- fyzikálne
vlastnosti ako
stupeň svetlosti (belosť),- tvrdosť,
- abrazívnosť,
- hustota, objemová hmotnosť, hustota po ubití,
- olejové číslo,
- zrnitosť, špecifická plocha,
- lamelarita
Z hľadiska chemického zloženia sú dôležité hodnoty obsahu SiO2, MgO, Al2O3, Fe2O3, CaO a strata žíhaním. V niektorých prípadoch použitia (napr. v kozmetike) musia byť kontrolované a garantované aj požiadavky na stopové prvky (napr. As). Popri týchto vlastnostiach majú význam aj vlastnosti ako rozpustnosť v kyseline, spôsob viazania železa v závislosti na oblasti použitia.
Mineralogické zloženie má osobitný význam napr. v keramike, v priemysle umelých hmôt a v papierenskom priemysle. Nakoľko čisto z chemickej analýzy nie je možné rozhodne určiť obsah minerálov, musí sa často kvalitatívne a kvantitatívne mineralogické zloženie stanoviť prostredníctvom röntgenového difraktometra resp. prostredníctvom diferenciálnej tepelnej analýzy.
Náznaky sprievodných minerálov je možné rozpoznať aj na základe celkovej chemickej analýzy. Pri zvýšenej strate žíhaním sa okamžite kladie otázka na obsah karbonátov. Strata žíhaním však môže byť zvýšená obsahom chloritu. Výskyt hliníka poukazuje na prítomnosť pyrofylitu, alebo aj chloritu. Vo vzorke mastenca je obťiažne stanoviť množstvo voľného kremeňa. Šanca namerať hodnotu menšiu ako 1 % voľného kremeňa, ako to je požadované v mnohých predpisoch je veľmi malá. V tomto prípade prichádza do úvahy analýza prostredníctvom DTG (diferenciálna tepelná gravimetria), kde sa ochladzuje vzorka kremeňa nad skokovou hodnotou kremeňa pri 573 °C. Náznaky výskytu voľného kremeňa je možné získať aj prostredníctvom určenia abrazívnych hodnôt, hoci pri tom zohrávajú svoju rolu aj iné možnosti.
Niektoré mastencové ložiská obsahujú ako sprievodný prvok Tremolit Ca2Mg5[(OH,F)/Si4O11]2 . Tremolit patrí k azbestóznym minerálom a tak je tieto ložiská podľa WHO (World Health Organisation) zakázané dobývať.
Z fyzikálnych vlastností stojí popri granulometrickej skladbe (zrnitosti) na prvom mieste aj hodnota svetlosti (belosť) (DIN 53770).
| Typ | Belosť |
| A | min. 91 +/- 1 |
| B | min. 88 +/- 1 |
| C | min. 84 +/- 1 |
| D | min. 80 |
| E | min. 76 |
| F | min. 72 |
| G | min. 68 |
| H | bez udania belost |
Hodnoty svetlosti (belosť) akostných tried mastenca
Pri určovaní zrnitosti prebieha stanovenie špecifikácie jemnosti za pomoci sedigramu materiálu, ktorý v dôsledku fyzikálnych zákonitostí merania vždy poskytuje presnejší výsledok ako sitovanie resp. meranie prostredníctvom laserového granulometra. Niekedy je uvádzaná aj špecifická plocha podľa prietokového princípu (Blaine) alebo grindormetrické hodnoty, ako napr. v priemysle lakov bežné, fixovanie rozboru zrnitosti.
Údaj o jemnosti < 30 znamená, že buď 80 %, 98 % alebo 99 % predloženého materiálu (v závislosti na zmluve) je menšia ako udávaná hodnota veľkosti zrna.